Zákazková tvorba

V Bratislave v medzivojnovom období bolo niekoľko dôležitých salónov, ktoré poskytovali zákazkové služby. Medzi najväčšie značky patrila firma Tausky a synovia, ktorá si upevňovala svoje postavenie pravidelným publikovaním reklamy vo všetkých relevantných denníkoch a spoločenských periodikách. Medzi ďalšie, často sa objavujúce mená, patrili salóny Dedeo & Löwy, Christa Nase, salón Gitty Nemešovej, ale aj salóny špecializované na pánsku módu Karol Zsákovits, Jaroslav Kalvoda, Jozef Kurfürst, či Gyula Rosenzweig. Celkovo v roku 1922 môžeme nájsť len v Bratislave až 266 pánskych a 187 dámskych krajčírov. Situácia sa na rozhraní rokov 1929/1930 zmenila, hovorí o klesajúcom počte krajčírov: pánskych bolo 234, dámskych 149.

Práve v 30. rokoch začala zákazkovú výrobu masívne vytláčať odevná konfekcia, teda nákup už hotového, sériovo vyhotoveného odevu. Podľa štatistiky konfekčnej firmy Rolný tu kupovalo hotové odevy tesne po vojne 10 % obyvateľstva ČSR, v roku 1935 už 75 %. Povojnový režim socialistického Československa síce zdôrazňoval význam konfekcie, napriek tomu zákazkovú výrobu stále zabezpečovalo niekoľko družstiev a národných podnikov. Najdôležitejším bol podnik Vkus.

Zuzana Šidlíková