Štefan Klein

1959
priemyselný dizajnér
Slovenská vysoká škola technická v Bratislave

Prof. Ing. Štefan Klein, akad. soch. (1960) je priemyselný dizajnér, konštruktér a dlhoročný vysokoškolský pedagóg. V rokoch 1978 - 1983 študoval na Strojníckej fakulte STU, v rokoch 1985 — 1990 priemyselný dizajn na VŠVU v Bratislave a v rokoch 1992 — 1993 absolvoval postgraduálne štúdium na École régionale des beaux-arts v Saint-Étienne. V r. 2000 pôsobil ako hosťujúci profesor na Glasgow School of Art and Design. Od roku 1990 pôsobí na Katedre dizajnu na VŠVU, rokoch 1993 - 1999 pôsobil ako vedúci Katedry dizajnu, v období 1999—2007 ako prorektor pre rozvoj a vedu. V roku 1993 založil samostatný Ateliér transport dizajn zameraný na problematiku navrhovania dopravných prostriedkov. Významne sa podieľal na otvorení spolupráce VŠVU s výrobnou sférou. Inicioval spoluprácu ateliéru s koncernami Audi, VW, BMW, Ford, Škoda, Renault. Viacerí absolventi jeho ateliéru pôsobia na významných postoch v európskych automobilkách.

Popri pedagogickej práci rozvíjal svoju samostatnú dizajnérsku prácu už od skončenia štúdií. Od 90. rokov spolupracoval so slovenskými výrobcami dopravných prostriedkov, napríklad WUSAM, a. s., Zvolen, ZŤS Dubnica nad Váhom, VAB-Sipox Dubnica nad Váhom, ŽOS Zvolen, a. s., TAZ Trnava, Slovbus N. M. Detva, alebo so švajčiarskou firmou Menzi Muck Widnau, pre ktorú navrhol rad kráčajúcich bagrov. Realizoval mnoho svojich návrhov ako Moped Manet, skúter Hooper, Golf car, Ecorider, rušeň R 775 (získal Národnú cenu za dizajn 1997), ľahký elektrický automobil LEA, Slovbus Volvo, Dumper, požiarnicke vozidlá Kamaz, Merzedes Zentros a ďalšie. Venoval sa aj vizionárskym dopravným projektom – bambusová kolobežka, ultraľahký motocykel UL Cycle, auto Molekul I, Microjet, Piponeer. Na projekte lietajúceho auta Aeromobil pracuje od štúdia na VŠVU (prvý variant bol témou jeho diplomovej práce). Svetový záujem odborných kruhov vzbudil tento unikátny projekt hybridného dopravného prostriedku vo verzii AeroMobil 3.0 po tom, čo ho predstavil na prestížnych podujatiach SAE Aerotech v Montreale (2013) a Pioneers Festival vo Viedni (2014). Výskumom a prípravou do výroby sa od roku 2010 zaoberá firma AeroMobil, v ktorej pôsobil do roku 2017 ako spoluzakladateľ. V súčasnosti sa s vlastným výskumným a realizačným tímom venuje vývoju nového hybridného dopravného prostriedku Aerocar. Ocenený bol Cenou Štefana Baniča (1999), čestným uznaním v rámci ceny Jána Bahýľa (1999, 2001), Krištáľovým krídlom (2014), Radom Ľudovíta Štúra II. triedy (2015), Zvláštnou cenou ministra kultúry v rámci Národnej ceny za dizajn (2015), Cenou ministra kultúry SR (2016). V roku 2017 bol menovaný profesorom.

Adriena Pekárová