Tatrasmalt / Carl August Scholtz Matejovce

1845

Keď v roku 1845 založil matejovský rodák Carl August Scholtz v Matejovciach dielňu, v ktorej štyria robotníci vyrábali klince, konské česáky a kravské zvony, určite netušil, akým zaujímavým vývojom jeho firma prejde. Výrobky značky Scholtz postupne zlepšovali svoju kvalitu a na domácom trhu boli čoraz obľúbenejšie. Pod vedením technicky vzdelaného Carlovho syna Johanna Emila Scholtza, ktorý viedol rodinnú firmu až do roku 1897, spustili produkciu zhrabovačov, šrotovníkov a vyorávačov s vysokou kvalitou a zakrátko sa stali významnými výrobcami hospodárskych strojov. V roku 1901 sa rozhodli svoj podnik zväčšiť. Vybudovali smaltovňu, rozšírili výrobný program, postavili domy pre robotníkov a prijali stovky nových pracovníkov. V roku 1903 pracovalo u Scholtza 18 úradníkov a viac ako 800 robotníkov. Z malej dielne sa stala moderná fabrika so širokým portfóliom od česákov cez poľnohospodárske stroje až po smaltované kuchynské potreby, ktorá bola lídrom priemyslu Spiša a patrila medzi špičkových výrobcov v Uhorsku.

Po prvej svetovej vojne mala fabrika C. A. Scholtz pestrý výrobný program – vyrábali tu svietniky, hrnce, strúhadlá, zhrabovače, vyorávače, šrotovníky, drviče, špeciálne pluhy, ale aj vojenské prilby, riady a komponenty do granátov. Veľkú výpovednú hodnotu o kvalite práce majú najmä precízne zapísané smaltovacie procesy, ktoré sú dodnes odborným materiálom veľkého významu. Smalt z Matejoviec mal v tých časoch vychýrenú kvalitu. Zaujímavé je, že po roku 1918 boli účtovné knihy, zápisy o histórii podniku, ako aj inovatívne výrobné postupy písané prevažne po slovensky. Tvarové riešenia výrobkov vznikali väčšinou na základe zaužívaných priemyselných vzorov, prípadne inovatívnymi úpravami tradičných foriem. Na veľmi vysokej úrovni bola najmä grafická prezentácia firmy a jej korporátna identita.

Počas druhej svetovej vojny sa aj fabrika A. C. Scholtz zapojila do výroby pre vojenské potreby. Využila skúsenosti z prvej svetovej vojny a výhodu vedenia podniku, ktoré malo nemeckú národnosť, čo bolo počas slovenského štátu zárukou nerušeného podnikania. Počas vojnových rokov vznikli aj mnohé zaujímavé výrobky do domácnosti, napríklad sporák Kriváň alebo parák na krmivo. V tom čase sa pod tradičným logom objavuje aj veľký nápis TATRA, ktorý dal základ neskorším názvom Tatrasmalt a Tatramat. Majitelia fabriky tesne pred skončením vojny opustili Slovensko a vyhli sa tak hroziacej perzekúcii. Továreň bola 27. októbra 1945 dekrétom prezidenta Edvarda Beneša znárodnená.
V povojnovom období napriek budovateľskému nadšeniu nebolo obnovenie výroby vôbec jednoduché, keďže ustupujúca nemecká armáda zničila aj časť matejovskej fabriky a mnohé zariadenia demontovala a odviezla. Neskôr sa niektoré našli v západných Čechách a boli opätovne nainštalované. V roku 1946 bol podnik A. C. Scholtz premenovaný na Kovosmalt, n. p., o 3 roky neskôr na Spojené smaltovne, n. p., Matejovce a až od roku 1950 dostal svoj dlhoročný názov Tatrasmalt, n. p., Matejovce. Výrobný program bol spočiatku obmedzený len na produkciu smaltovaného riadu a plechových sudov, postupne sa však rozširoval. V roku 1952 sa k národnému podniku pričlenili menšie závody, napríklad Coburgovské valcovne v Pohorelskej Maši, o dva roky závod na výrobu reťazí v Gelnici a o rok neskôr nožiarska fabrika v Štóse. Výroba však stagnovala na produktoch s nízkou pridanou hodnotou. Vtedajší námestník Július Novák vybavil presun výroby 80 a 125 litrových ohrievačov vody z Boletíc (dnes časť Dečína) do Matejoviec. A tak sa od roku 1960 začala v Matejovciach písať éra modernej výroby. Výroba sa zakrátko rozšírila aj o elektrické rúry na pečenie v klasickom dizajne. Zaoblené plechové formy neboli žiadnym módnym výstrelkom, ale svojou nadčasovou estetikou a príkladnou ergonómiou si títo domáci pomocníci vydobyli zaslúžené miesto v československých kuchyniach.

Tatrasmalt bol v roku 1968 súčasťou vyššej hospodárskej jednotky Omnia, z ktorého prišla v roku 1968 ponuka na výrobu automatických práčok v licencii francúzskej firmy VIVA Haubourdin-Lez-Lille. Keďže automatická práčka je oveľa zložitejší produkt ako ohrievač vody alebo rúra na pečenie, Tatrasmalt nabiehal na plnú výrobu niekoľko rokov. Prvá overovacia séria z dovezených dielcov bola vyrobená v počte 200 kusov. V januári 1969 sa podarilo vyexpedovať do obchodnej siete prvých 100 kusov práčok s nápisom Tatramat v cene 6 200 Kčs za kus. Prvé Tatramatky sa vyrábali v provizórnych podmienkach, no na veľtrhu spotrebného tovaru v Brne bol o ne obrovský záujem. V roku 1972 už Tatrasmalt vyrábal 110-tisíc elektrických ohrievačov vody, 30-tisíc práčok, 14-tisíc rúr na pečenie a 11-tisíc elektrických radiátorov.
V roku 1974 podnik premenovali na Tatramat, n. p., Matejovce (neskôr Poprad) a do výroby prišiel prvý malý elektrický závesný beztlakový ohrievač vody so zrkadlom – typ 944. Za jeho tvarovým riešením bol významný priemyselný dizajnér Ján Ondrejovič a prvé typy boli určené pre vlaky. Umiestnenie zrkadla na prednom paneli celoplechového ohrievača bolo praktické, no nezvyčajné. Najmä keď sa tento univerzálny ohrievač dostal do bytov. V roku 1977 prešiel typ 944 omladzovacou kúrou, ktorá spočívala najmä v zmene materiálu. Za kompletným redizajnom bol priemyselný dizajnér Jozef Pokorný, ktorý v tom čase pracoval vo Výskumnom ústave strojárskeho spotrebného tovaru v Piešťanoch. Plechovú skrinku nahradil plastovou. Pokorného ohrievač sa na pultoch obchodov udržal minimálne 20 rokov a po niekoľkých redizajnoch je na nich dodnes.

Dizajn francúzskych pračiek z roku 1968 bol po 10 rokoch zastaraný a vyžadoval si odborné korekcie, pod ktoré sa podpísal poľský priemyselný a grafický dizajnér Tadeusz Zdzislaw Blonski. Pre Tatramat realizoval aj tvarové riešenia plochého žehliča bielizne Tamatpress 2000 (1983) a klasického vonkajšieho grilu Tatragril (1990). Najúspešnejšou Blonského pračkou je Tatramat MINI 246 (1984). Tadeusz Blonski priniesol pračkám z Tatramatu moderný dizajn, s ktorým dokázali konkurovať západným krajinám a prežiť dizajnérsky prísne obdobie po roku 1989.

12. mája 1992 bol založený spoločný podnik s významnou americkou firmou Whirpool. Výroba automatických práčok a bielej techniky pre domácnosť prešla na novovzniknutú dcérsku spoločnosť JOINT-VENTURE WHIRPOOL TATRAMAT. 1. júla 1992 začala svoju činnosť ďalšia dcérska akciová spoločnosť JOINT-VENTURE TATRAMAT QUASAR, zameraná na výrobu náradia, náhradných dielov, odliatkov a automatov na teplé a studené nápoje. Materská spoločnosť TATRAMAT, a. s., zároveň komplexne obnovila technológiu výroby elektrických ohrievačov vody. Americkí investori si ponechali divíziu výroby práčok a od roku 2004 vyrábajú práčky v Poprade pod svojou vlastnou značkou Whirlpool. Divíziu ohrievačov vody v tom istom roku predali nemeckej firme Stiebel Eltron. Tatramat sa tak stáva členom nemeckej skupiny STIEBEL ELTRON GRUPPE a dodnes vyrába kvalitné ohrievače vody pod značkou Tatramat. Medzičasom fabrika otvorila nové vývojové centrum so zameraním na tepelné čerpadlá a výrazne modernizovala strojový park. Tatramat disponuje novým laboratóriom na skúšanie hotových produktov, špeciálnou halou na výrobu tepelných čerpadiel a novou výrobnou linkou pre ohrievače vody. Výrobné kapacity sa rozšírili otvorením novej nástrojárne na výrobu foriem, čo dáva do budúcnosti reálne možnosti spolupráce aj s externými priemyselnými dizajnérmi.

Maroš Schmidt