Miroslav Cipár

1935
grafický dizajnér
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Grafický dizajnér, typograf, kaligraf, ilustrátor, maliar, sochár a grafik Miroslav Cipár pochádza z Vysokej nad Kysucou. Navštevoval gymnázium v Žiline a v rokoch 1953 – 1955 študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského a potom prestúpil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde študoval maľbu u profesorov Vincenta Hložníka, Dezidera Millyho a Petra Matejku. Štúdium ukončil v roku 1961 a odvtedy pôsobí na voľnej nohe. V šesťdesiatych rokoch bol jedným zo zakladateľov Clubu grafikov a spoluzakladateľom Bienále ilustrácií Bratislava. V rokoch 1971-1972 pracoval ako pedagóg na Children's Book Institute v New Delhi v Indii a v roku 1985 viedol ilustrátorský workshop na Srí Lanke. V roku 1989 sa stal členom koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu a bol jedným z hlavných protagonistov Nežnej revolúcie. Je jedným z najplodnejších slovenských umelcov, rozsah jeho činnosti je veľmi široký. Má za sebou mnoho výstav a monumentálnych realizácií. Počas svojho profesionálneho pôsobenia získal mnoho ocenení hlavne za svoju ilustrátorskú tvorbu (čestné uznania zo súťaže Najkrajšia kniha Československa, medaily na International Buchkunst Ausstellung v Lipsku, cenu Zlatý orol na Festivale knižného dizajnu v Nice, Zlaté plakety na Bienále ilustrácií, Cenu Pavla Straussa atď.), mal desiatky samostatných výstav a bolo o ňom vydaných niekoľko obrazových monografií.

Ilustroval a navrhol obálky stoviek kníh, kreslil do detských časopisov Slniečko, Ohník a Zornička, upravoval časopis Mladá tvorba, navrhoval plagáty, je najúspešnejším slovenským autorom značiek a patrí k najlepším slovenským kaligrafom. Práve ako značkár, kaligraf a typograf si vytvoril osobitný svojský rukopis. Základom je uňho kaligrafia - rád píše ručne, má istú ruku, suverénne gesto a švih. Často používa barokovú slučkovitú ozdobnosť písania a kreslenia jedným ťahom. Využil to v mnohých kresbách a ilustráciách, najmä v edícii Pamäti a dokumenty, ktorú riešil v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vo vydavateľstve Tatran. Vytvoril vyše tristo kaligrafovaných obálok, titulov, patitulov a deliacich strán, v ktorých uplatnil variabilitu (každá kniha je písaná inak), ale zároveň nestratil vlastnú identitu. Aj jeho východiská pri kreslení značiek sú často kaligrafické, nie však vždy, avšak aj jeho značky majú stále ,,cipárovský,, rukopis.

Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017.