Julie Kováčiková Horová

1906   -  1978
keramikár
Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Prahe

Julie Horová, významná osobnosť česko-slovenskej keramiky, sa pre štúdium keramiky rozhodla až tesne pred prijímacími pohovormi na VŠUP v Prahe. Podmienky na keramickú tvorbu v čase nástupu Horovej na štúdium v roku 1923, neboli v Československu ideálne. Paradoxne, práve na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe nemal umelecký priemysel tú správnu popularitu. Ašpiranti na štúdium prišli na školu so zámerom stať sa umelcami s veľkým „U“ – sochármi a maliarmi. Disciplíny umeleckého priemyslu boli prenechané tým „menej nadaným“. No mladá Julie Horová videla situáciu inak – napriek dobovým predsudkom si zvolila keramiku – rozpoznala, že práve hlina jej umožňuje uplatniť rovnako sochárske aj maliarske zručnosti. Cestou zvyšovania reputácie keramiky sa napokon uberala celoživotne. Podobne ako u iných autorov orientovaných na prácu s hlinou, aj Horovej tvorbou vedú dve rovnocenné konštantné línie – úžitková a sochárska. Hlina ako médium je sprostredkovateľom určitej ambivalentnosti, ktorá so sebou často prináša pozoruhodne široký záber výtvarného záujmu, ako aj vzájomné prestupovanie a ovplyvňovanie jednej línie tvorby s druhou a naopak.

Onedlho po skončení štúdia v Prahe, v roku 1930, absolvovala ročnú zahraničnú stáž vo Francúzsku. Pol roka strávila v Paríži, vo výrobných dielňach významného ateliéru Lechenal, druhú polovicu roka študovala glazúry v Inštitúte francúzskej keramiky v Sèvres. Po návrate prijala ponuku nastúpiť na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v Bratislave, kde pôsobila až do jej zatvorenia v roku 1939. Od roku 1945 Horová pôsobila opäť v Čechách, no súčasne jej styky so Slovenskom neboli prerušené. V rozpätí rokov 1945 až 1953 viedla výskum a vývoj ľudovej keramiky pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby na Slovensku. Toto povolanie výrazne ovplyvnilo aj jej vlastnú výtvarnú prácu.

Témou, ktorá Horovú zaujímala počas celého jej života a ktorej sa programovo venovala a zároveň v nej jej sochárska tvorba jeden dosiahla z vrcholov, bola téma zvierat. Zvieracie námety v jej tvorbe fungujú ako solitérne plastiky, niekedy presahujúce do funkčnej keramiky. Pre zvieratá v Horovej portfóliu je typická technika domodelovania tvaru, prvotne vytočeného na hrnčiarskom kruhu. Okolnosti, dobová situácia, cieľavedomosť a talent Julie Horovej prispeli k tomu, že sa stala jednou z prvých žien, ktoré sa začali venovať keramike profesionálne – stala sa priekopníčkou svojho odboru. Ateliérovej tvorbe v slobodnom povolaní, za ktorú získala niekoľko domácich aj svetových ocenení, sa venovala až do smrti v roku 1978.
Simona Janišová