Dezider Tóth

1947
typograf
grafik
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

1962 – 1966 Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu (prof. R. Fila a Š. Schwarz).
1966 – 1972 Študoval na Vysokej škole výtvarných umení (prof. Čemický a Matejka).
1975 – 1991 Bol v slobodnom povolaní. Počas celého obdobia normalizácie bol aktívnym účastníkom alternatívnej výtvarnej scény.
1977 Začala sa o neho zaujímať ŠTB a znepríjemňovala mu život.
Od roku 1991 učí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
1991 Bol spoluzakladaľom združenia A-R.
1997 Počnúc 6. májom vydal čestné prehlásenie, že sa stáva monogramistom a bude signovať svoje diela monogramom T. D.
2002 Stal sa profesorom.
2010 Bola mu udelená cena Dominika Tatarku za jeho monografiu.

Od začiatku sa v jeho voľnej tvorbe objavovalo písmo. Práca s textom, práca s písmom, s písmenom, so znakom tvorí neoddeliteľnú súčasť jeho voľnej tvorby. Okrem toho sa však venoval aj úžitkovej grafike. Ilustroval a upravil vyše sedemdesiat kníh, omaľovánok pre deti a katalógov. Navrhol plagáty, ilustroval divadelné bulletiny, pozvánky a inú drobnú grafiku.
Svoju prácu vystavoval na desiatkach samostatných a veľkom množstve kolektívnych výstav. Za typografiu získal aj ocenenia v súťaži najkrajšia kniha roka. Za voľnú tvorbu získal rad významných ocenení.

Monogarmista T. D. je jedna z najvýraznejších postáv slovenského konceptuálneho umenia. Za totality sa živil úžitkovou grafikou. Jav, ktorý bol príznačný pre slovenskú výtvarnú kultúru v 30. rokoch, teda, že sa významní výtvarníci venovali aj typografii, má pokračovanie. Monogramista T. D. je jedným z najdôležitejších slovenských typografov prelomu tisícročí. O svojej práci s písmom napísal: „Ten, kto má za sebou roky práce, v ktorých si slovo, písmená neodbytne vyžadujú zastúpenie, by sa mal na vykonanú prácu pozrieť a uvidieť aj svoju možnosť. Aká bola, a akou zostáva, moja možnosť, mi ukazujú čiastkové výsledky, ale oveľa viac nezdary. Jedno ale vidím: v práci so slovom ma zaujímala viac pozícia básnika, než akákoľvek iná. Apollinaire, Birot, Kolář, Novák, ale aj Ferlinghettiho Broadsides ma uistili, že som sa nestal profesionálnym typografom, ale ani čistým konceptualistom. Básnický rozmer, ako ho vidím ja, nie je len v slovách, vo význame, v ozvláštnení, v metafore. Je aj v nepochopiteľnom čase, ktorý je na písmeno presný.“

Zdroj: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017.