Tibor Honty

1907   -  1968
fotograf
keramikár

Všestranne nadaný Tibor Honty sa stal známym a úspešným fotografom, no jeho cesta k portrétnej a produktovej fotografii viedla cez oddelenie keramiky na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, kam nastúpil po zložení maturitnej skúšky na bratislavskom gymnáziu. Hontyho postavenie medzi absolventmi keramického oddelenia je výnimočné hneď dvoma faktami – stal sa priateľom Júlie Horovej a zároveň celoživotným fotografom jej diela. Druhým zaujímavým faktom je, že jeho študentské práce z obdobia ŠUR sa fyzicky dochovali. Štúdium u Júlie Horovej zaiste nemalou mierou prispelo k tomu, že Tibor Honty dokázal výborne pracovať so svetlom a preniesť tak plastickosť trojdimenzionálnych prác na dvojdimenzionálnu plochu fotografie.

Priamu skúsenosť s tvorbou plastických objektov zrejme ocenil pri fotografovaní sôch, ktoré sa stalo jeho celoživotným povolaním. Fotografoval napríklad sochárske zbierky pražskej Národnej galérie alebo slovenské gotické plastiky, medzi nimi aj diela Majstra Pavla z Levoče. Za fotografa si ho zvolil aj sochár Henry Moore, no táto spolupráca zostala neukončená pre predčasnú Hontyho smrť. Okrem toho sa venoval sociálnej fotografii, surrealistickým fotografickým kompozíciám a bol spoluzakladateľom fotosekcie Spolku výtvarných umelcov Mánes. Z obdobia jeho štúdia keramiky sa zachovali dve malé misky plochého tvarovania – jedna s monochrómnou zeleno-hnedou polevou, druhá s dekoratívne maľovanými bledými abstraktnými tvarmi, pripomínajúcimi slimačie ulity na tmavohnedom podklade. Na spodnej strane predmetov sú jasne viditeľné odtlačky dvoch razníc – logo ŠUR v dobovej typografii s mäkčeňom ukotveným medzi písmenami S a U a výrazné iniciálky HT odkazujúce na meno študenta, v tomto prípade – Honty Tibor.

Honty síce na Škole umeleckých remesiel navštevoval súčasne s keramikou aj Funkeho fotografický kurz, no z fotografie (ktorú samozrejme zhotovil on sám) dokumentujúcej jeho školské keramické práce – prevažne točené na hrnčiarskom kruhu – je očividné, že štúdiu keramiky sa venoval intenzívne. Nie je isté, či tvary vytáčal on sám, alebo využil služby skúseného hrnčiarskeho majstra (pravdepodobne v Modre), ktorý tvaroval podľa jeho návrhov. Druhá verzia je pravdepodobnejšia, pretože zvládnutie hrnčiarskej techniky si vyžaduje roky dennej práce za kruhom a Hontyho štúdium na Škole umeleckých remesiel trvalo na základe zoznamu žiakov školy len jeden školský rok (1932 – 1933). Symetrické, jednoduché tvary vypovedajú o zvládnutom hrnčiarskom remesle a geometrické a funkčné formy jeho hlinených nádob o nasledovaní modernistického smerovania, určeného učiteľkou Horovou.

Simona Janišová

Diela

Tanier

Tibor Honty
30. roky 20. st.