Dagmar Rosůlková

1909   -  1998
keramikárka
Škola umeleckých remesiel

Dagmar (Mária) Rosůlková (rod. Kubíková), najznámejšia zo študentiek keramického oddelenia Júlie Horovej na bratislavskej Škole umeleckých remesiel, sa vydala v šľapajach svojej učiteľky – cestou autorskej tvorby keramiky. No vynikala aj ako talentovaná figuralistka v modelovaní prevažne ženských portrétov. Na Školu umeleckých remesiel, podobne ako iní frekventanti, nastúpila už so skúsenosťami z predchádzajúceho štúdia – v jej prípade išlo o textilnú tvorbu, ktorou sa niekoľko mesiacov zaoberala na Frauenakademie vo Viedni. Svoje uplatnenie ale našla až v keramike, a to vďaka Júlii Horovej, ktorú si Rosůlková spoločne s celým pedagogickým kolektívom a vôbec školou ako takou nesmierne cenila. Dagmar Rosůlková sa angažovala v „šurkárskom“ prostredí aj po ukončení štúdia – bola medzi zakladateľmi a aktívnymi členmi – organizátormi Spolku absolventov Školy umeleckých remesiel – SAŠUR. Práve Dagmar Rosůlková ukrývala ako posledná tajomníčka spolku SAŠUR cenné archívne materiály – písomnosti a fotografie z obdobia Školy umeleckých remesiel. Avšak avantgardná škola nebola „po chuti“ novému povojnovému režimu a materiály, teraz veľmi chýbajúce, jej režim zhabal a pravdepodobne zlikvidoval. Podobne ako jej učiteľka, balansovala medzi tvorbou voľnej keramickej plastiky a úžitkovej keramiky. Sochárske cítenie a tvarovanie bolo u Rosůlkovej príznačné pre obe polohy jej tvorby a podobne ako Horová nachádzala inšpiračné zdroje v ľudovej keramike. V porovnaní s učiteľkou sa v jej úžitkových prácach presadzuje hlavne hutné, robustnejšie tvarovanie typického repertoára keramických nádob, ako misy, dózy, vázy a poháre. Jej citlivosť voči detailu je potlačená v prospech radikálneho, surovejšieho tvarovania. Jej sochárske portréty verne sprostredkúvajú emócie a patria medzi najkvalitnejšie diela slovenského figurálneho sochárstva.

Simona Janišová