Rádiobudík Tesla

Dizajn  Pavol Thurzo

V 70. a 80. rokoch patrili rádiobudíky s digitálnymi hodinami k absolútnemu hitu modernej spálne, pokrokovej kuchyne alebo útulnej hotelovej izby. Digitálne číslice bežne žiarili zo zahraničných rádioprijímačov už v polovici 70. rokov. V Tesle Bratislava prišiel v roku 1989 s tvarovým riešením rádioprijímača s hodinami so šikmým panelom v trojuholníkovom tvare dizajnér a vedúci výtvarného oddelenia Tesly Bratislava Pavol Thurzo. Konštrukčne sa na výrobku podieľal Ján Kopjar. Priemyselný vzor dostal číslo 21245 a rádiobudík názov SONO 450A. Vyrobil sa však len jeden funkčný prototyp a od ďalšej výroby sa upustilo. Sono znamená znieť. Práve tento latinský výraz sa v roku 1989 stal menom pre moderný rádioprijímač s digitálnymi hodinami z produkcie Tesla Bratislava, podobne ako v 70. rokoch u známych výrobcov rádiobudíkov, ako Grundig alebo Minerva. Prístroje nemajú nič spoločné s ultrazvukovým vyšetrením, hoci názov je rovnaký ako ľudové pomenovanie modernej diagnostickej metódy. Pravdou je, že iný rádiobudík sa v Tesle vyrábal už od roku 1985. Volá sa Forte 461A a mal rozmernejšiu skrinku, ktorá tvarovo vychádza z typu Alto 445A. Autorom tvarového riešenia bol Peter Kramár, ktorý bol v Tesle Bratislava Thurzovým kolegom. Keď výroba typu Forte skončila, začalo sa uvažovať o modernom malom rádioprijímači s digitálnymi hodinami. A vtedy zaznelo SONO. Pavol Thurzo navrhol celý tvar ako skladačku, kde má všetko svoje miesto. Naľavo reproduktor, v strede hodiny a prepínače a napravo stupnica s ovládaním hlasitosti, tónovej clony a ladenia. Kompaktný rádioprijímač bol tvarovaný ako šikmý panel trojuholníkovitého tvaru. V jeho bočnej zapustenej časti sa nachádza rebrovanie, ktoré obklopuje masívna hmota v tvare obráteného písmena L. Autor kládol veľký dôraz na komfort ovládania rádioprijímača a hodín. Všetky ovládače sú ergonomicky a logicky rozmiestnené a na prvý pohľad je jasné, ktorý gombík patrí k hodinám a ktorý k rádiu. Po výrobnom neúspechu typu SONO prebral štatút hotelového rádia mladší Progresson. Ten však už nevynikal natoľko premysleným tvarom, zachoval si však čistý dizajn a ako posledný rádioprijímač z Tesly Bratislava má zvláštnu zberateľskú hodnotu. SONO malo budúcnosť pred sebou. Všetci mu verili a verili aj Tesle, že produkt pustí do výroby. Funkčný prototyp prihlásili do súťažnej prehliadky dizajnu Dizajn pre mladých. V Dome techniky v Bratislave sa v roku 1989, tak ako po iné roky, zišlo veľa výrobkov od mladých dizajnérov z celého Československa. Bola to jedna z mála súťaží, kde sa mladí dizajnéri samostatne prezentovali. SONO od Pavla Thurza získalo 3. miesto v hlasovaní návštevníkov, a to mal byť signál pre Teslu Bratislava, že predajný úspech bude zaručený. Rádioprijímač s hodinami Tesla SONO 450A však vznikol v nesprávnom období na nesprávnom mieste. Maroš Schmidt