Zetprogram kreslo T2403

Dizajn  Viliam Chlebo

Kreslo T 2403 od slovenského dizajnéra Viliama Chleba sa vyrába nepretržite už 39 rokov. Estetické a funkčné kvality vekom nestratilo. Jediné, čo sa zmenilo, je názov. Dnes sa volá Klasik K 417. Viliam Chlebo študoval v rokoch 1970 až 1974 Strednú priemyselnú školu drevársku v Spišskej Novej Vsi, odbor Konštrukcia a tvorba nábytku a interiéru. Po škole sa zamestnal vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva v Bratislave. Už v roku 1979 ho spolu s kolegom Jaroslavom Hreščákom oslovili z oddelenia technického rozvoja podniku Kodreta Myjava. Dostali voľnú ruku a šancu vytvoriť niečo zmysluplné. Išlo v podstate o „fušku“, a tak jediná forma, ako ich za prácu mohli odmeniť mimo zamestnaneckého pomeru, bolo zapojenie sa do zlepšovateľského hnutia podaním zlepšovacieho návrhu. Odmena bola síce symbolická, ale to 24-ročnému návrhárovi neprekážalo. Dôležité bolo dostať šancu realizovať svoje nápady. Kodreta Myjava disponovala vlastnou kovovýrobou, galvanizovňou, čalúnnickou výrobou a stolárskou dielňou. Po obhliadke možností výroby sa obom dizajnérom najviac zapáčila práca s kovovou rúrkou ohýbanou za studena. V tom čase sa kovový nábytok vyrábal v Československu len okrajovo. Ponúkané možnosti a veľa obmedzení nakoniec vyústili do množstva návrhov kresiel a stoličiek. Kreslo aj ostatné návrhy vznikli spontánne za necelé tri týždne. Základná myšlienka návrhov bola v rôznej skladbe materiálov a krajčírskych detailoch. Preto oslovili čalúnnika zo Záhorskej Bystrice, ktorý mal v pivnici rodinného domu vlastnú dielňu, aby im vyhotovil prvé vzorové prototypy v rôznych farebných variáciách. Najväčší úspech zaznamenali kreslá vo vyhotovení zo zrebného plátna. Neskôr sa kreslá vyrábali na individuálnu požiadavku aj v kozľacej koži, z prírodnej „bravčoviny“ a čiernej koženky. V máji 1980 vystavili všetky výrobky na Predajných výstavách spotrebného tovaru na Brnianskom výstavisku. Chlebo a Hreščák navrhli expozíciu Kodrety v čiernom odtieni kompletne od podlahy až po strop. Reflektormi nasvietili 32 kusov vystavených exponátov a rozligotali tak ich chrómové časti. Na tejto výstave získalo kreslo T 2403 Zlatú medailu za dizajn. V tom istom roku bolo v Prahe ocenené ako Vynikajúci výrobok roku za dizajn sedacieho nábytku, o dva roky neskôr získalo Hlavnú cenu za dizajn na medzinárodnej výstave Svět předmětů v Prahe a v roku 1986 cenu Dobrý dizajn za dizajn nábytku. Prostredníctvom PZO Drevoúnia sa kreslo dostalo aj na veľtrh nábytku do Paríža. Konštrukciu kresla T 2403 tvoria štyri ohnuté rúrky do tvaru „U“. Navzájom sú spojené tzv. posteľovým kovaním, kde na jednej rúrke je otvor v tvare kľúčovej dierky a na druhej rúrke je skrutka s hlavou. Po vzájomnom spojení vznikne pevný spoj, ktorý je prirodzene spevňovaný hmotnosťou človeka, ktorý v kresle sedí. Spodné ukončenia rúrok majú obuté čierne plastové koncovky narazené nasucho, bez skrutkovania. Čalúnenie tvorí nosné napnuté zrebné plátno a vrchné odopínateľné čalúnenie. Na kresle nie je jediný zvar. Kreslo sa predáva v rozloženom stave v plochom kartónovom obale a jeho montáž je jednoduchá, zvládne ju aj laik. V 80. rokoch sa kreslo T 2403 stalo bežnou výbavou väčšiny administratívnych budov v Československu. Bolo naozaj takmer všade. Spomeňme aspoň 2 najvýznamnejšie: dostavba Národného divadla v Prahe a Vila Tugendhat v Brne, kde bolo v 80. rokoch dočasne použité na vybavenie tohto výnimočného architektonického diela. Kreslo vďaka svojej neutrálnosti priestoru neublížilo. Sám autor považuje funkcionalizmus za svoj ideový základ. Pre Chleba je to harmonický vzťah medzi formou, funkciou, materiálom, technológiou, ergonómiou a ekonomikou. Pri tvorbe uprednostňuje zdravý rozum pred lacným efektom alebo samoúčelnou estetikou. Na kresle T 2403, ktoré môžeme smelo označiť za pokračovateľa Sessel B3 „Wassily“ z roku 1925 od Marcela Breuera, vplyv funkcionalistickej racionality naozaj poznať. Možno práve preto má aj po 34 rokoch predajný úspech. Maroš Schmidt