Od ihly po obchod

Najbežnejší spôsob zabezpečenia odevu bolo ešte v roku 1918 domáce šitie. V mestskom prostredí prevládalo šitie na zákazku, využívali sa na to krajčírske dielne a salóny. Potvrdzuje to aj adresár z roku 1922, keď len v Bratislave pracovalo 266 pánskych a 187 dámskych krajčírov. V tridsiatych rokoch rástol následkom hospodárskej krízy záujem o sériovo vyhotovený odev. Racionalizácia výroby a ustálenie veľkostných noriem pomáhali pri zrýchľovaní výroby, čo dopomohlo nielen ku skvalitneniu produktov, ale aj k znižovaniu ich ceny. Odevná konfekcia sa stala skutočným prevratom a po znárodnení odevného priemyslu po roku 1945 aj základom novej stratégie socialistického priemyslu. Odevné a pletiarske závody, ako Makyta v Púchove, Odevné závody v Trenčíne, Pleta v Banskej Štiavnici, Trikota vo Vrbovom, Slovenka v Banskej Bystrici, Zornica v Bánovciach nad Bebravou, Odevné závody kpt. Nálepku v Prešove, patrili k tým najdôležitejším, zabezpečovali väčšinu tovaru na pultoch predajní. Limitované kolekcie a odevy na zákazku bolo možné získať v národnom podniku Vkus alebo v družstvách, významným bol napríklad Vzorodev. Nedostatky v sériovej výrobe a službách zabezpečovalo domáce šitie, zručnosti žien podporovali rôzne vydávané strihové prílohy a organizované kurzy. Po roku 1989 sa následkom rozpadu trhov a privatizácie situácia radikálne zmenila. Väčšina odevných podnikov zanikla. Časť z nich zmenila výrobné zameranie, alebo ponúkali realizáciu podľa návrhov zahraničných odberateľov. Otvorené možnosti podnikania dali priestor novým menám – návrhári začali zakladať svoje salóny, ale vznikali aj menšie firmy so špecializovanou odevnou produkciou (športové značky, odevy pre mladých, luxusné kolekcie s pridanou hodnotou a pod). V súčasnosti domáci trh pokrýva predovšetkým dovoz zahraničných značiek fast fashion, podiel domácej produkcie je stále marginálny.

Zuzana Šidlíková

Najbežnejší spôsob zabezpečenia odevu bolo ešte v roku 1918 domáce šitie. V mestskom prostredí prevládalo šitie na zákazku, využívali sa na to krajčírske dielne a salóny. Potvrdzuje to aj adresár z roku 1922, keď len v Bratislave pracovalo 266 pánskych a 187 dámskych krajčírov. V tridsiatych rokoch rástol následkom hospodárskej krízy záujem o sériovo vyhotovený odev. Racionalizácia výroby a ustálenie veľkostných noriem pomáhali pri zrýchľovaní výroby, čo dopomohlo nielen ku skvalitneniu produktov, ale aj k znižovaniu ich ceny. Odevná konfekcia sa stala skutočným prevratom a po znárodnení odevného priemyslu po roku 1945 aj základom novej stratégie socialistického priemyslu. Odevné a pletiarske závody, ako Makyta v Púchove, Odevné závody v Trenčíne, Pleta v Banskej Štiavnici, Trikota vo Vrbovom, Slovenka v Banskej Bystrici, Zornica v Bánovciach nad Bebravou, Odevné závody kpt. Nálepku v Prešove, patrili k tým najdôležitejším, zabezpečovali väčšinu tovaru na pultoch predajní. Limitované kolekcie a odevy na zákazku bolo možné získať v národnom podniku Vkus alebo v družstvách, významným bol napríklad Vzorodev. Nedostatky v sériovej výrobe a službách zabezpečovalo domáce šitie, zručnosti žien podporovali rôzne vydávané strihové prílohy ...

Módna fotografia podniku Pleta Banská Štiavnica

Módna fotografia podniku...

Asymetrická blúzka Bandy, sukňa Silva a pletená vesta

Asymetrická blúzka Band...

Módna fotografia podniku Pleta Banská Štiavnica

Módna fotografia podniku...

Módna fotografia podniku Pleta Banská Štiavnica

Módna fotografia podniku...

Módny návrh chlapčenskej bundy

Módny návrh chlapčensk...

Dámske šaty s asymetrickým strihovým riešením, herečky Maríny Kráľovičovej

Dámske šaty s asymetric...