Od ihly po obchod

Najbežnejší spôsob zabezpečenia odevu bolo ešte v roku 1918 domáce šitie. V mestskom prostredí prevládalo šitie na zákazku, využívali sa na to krajčírske dielne a salóny. Potvrdzuje to aj adresár z roku 1922, keď len v Bratislave pracovalo 266 pánskych a 187 dámskych krajčírov. V tridsiatych rokoch rástol následkom hospodárskej krízy záujem o sériovo vyhotovený odev. Racionalizácia výroby a ustálenie veľkostných noriem pomáhali pri zrýchľovaní výroby, čo dopomohlo nielen ku skvalitneniu produktov, ale aj k znižovaniu ich ceny. Odevná konfekcia sa stala skutočným prevratom a po znárodnení odevného priemyslu po roku 1945 aj základom novej stratégie socialistického priemyslu. Odevné a pletiarske závody, ako Makyta v Púchove, Odevné závody v Trenčíne, Pleta v Banskej Štiavnici, Trikota vo Vrbovom, Slovenka v Banskej Bystrici, Zornica v Bánovciach nad Bebravou, Odevné závody kpt. Nálepku v Prešove, patrili k tým najdôležitejším, zabezpečovali väčšinu tovaru na pultoch predajní. Limitované kolekcie a odevy na zákazku bolo možné získať v národnom podniku Vkus alebo v družstvách, významným bol napríklad Vzorodev. Nedostatky v sériovej výrobe a službách zabezpečovalo domáce šitie, zručnosti žien podporovali rôzne vydávané strihové prílohy a organizované kurzy. Po roku 1989 sa následkom rozpadu trhov a privatizácie situácia radikálne zmenila. Väčšina odevných podnikov zanikla. Časť z nich zmenila výrobné zameranie, alebo ponúkali realizáciu podľa návrhov zahraničných odberateľov. Otvorené možnosti podnikania dali priestor novým menám – návrhári začali zakladať svoje salóny, ale vznikali aj menšie firmy so špecializovanou odevnou produkciou (športové značky, odevy pre mladých, luxusné kolekcie s pridanou hodnotou a pod). V súčasnosti domáci trh pokrýva predovšetkým dovoz zahraničných značiek fast fashion, podiel domácej produkcie je stále marginálny.

Zuzana Šidlíková

Najbežnejší spôsob zabezpečenia odevu bolo ešte v roku 1918 domáce šitie. V mestskom prostredí prevládalo šitie na zákazku, využívali sa na to krajčírske dielne a salóny. Potvrdzuje to aj adresár z roku 1922, keď len v Bratislave pracovalo 266 pánskych a 187 dámskych krajčírov. V tridsiatych rokoch rástol následkom hospodárskej krízy záujem o sériovo vyhotovený odev. Racionalizácia výroby a ustálenie veľkostných noriem pomáhali pri zrýchľovaní výroby, čo dopomohlo nielen ku skvalitneniu produktov, ale aj k znižovaniu ich ceny. Odevná konfekcia sa stala skutočným prevratom a po znárodnení odevného priemyslu po roku 1945 aj základom novej stratégie socialistického priemyslu. Odevné a pletiarske závody, ako Makyta v Púchove, Odevné závody v Trenčíne, Pleta v Banskej Štiavnici, Trikota vo Vrbovom, Slovenka v Banskej Bystrici, Zornica v Bánovciach nad Bebravou, Odevné závody kpt. Nálepku v Prešove, patrili k tým najdôležitejším, zabezpečovali väčšinu tovaru na pultoch predajní. Limitované kolekcie a odevy na zákazku bolo možné získať v národnom podniku Vkus alebo v družstvách, významným bol napríklad Vzorodev. Nedostatky v sériovej výrobe a službách zabezpečovalo domáce šitie, zručnosti žien podporovali rôzne vydávané strihové prílohy ...

Dámska blúzka a skladaná sukňa

Dámska blúzka a skladaná ...

Módna fotografia podniku Pleta Banská Štiavnica

Módna fotografia podniku ...

Asymetrická blúzka Bandy, sukňa Silva a pletená vesta

Asymetrická blúzka Bandy, ...

Módna fotografia podniku Pleta Banská Štiavnica

Módna fotografia podniku ...

Chlapčenské tričko a nohavičky

Chlapčenské tričko a nohavičky

Módna fotografia podniku Pleta Banská Štiavnica

Módna fotografia podniku ...